Česko
Česká republika sa skladá z troch historických krajín: Čiech na západe, Moravy na východe a často Sliezska na severovýchode. Väčšinu krajiny zo západu, severu a juhu chránia pohoria. Česká kotlina má v severnej časti úrodnú nížinu, zatiaľ čo južnú časť vyplňajú pahorkatiny a vrchoviny. V jej strede sa nachádza hlavné mesto Praha. Stredná a južná časť Moravy je nížinná a úrodná. Čechy a Sliezsko sú odvodňované riekou Labe, respektíve Odrou na sever, zatiaľ čo Moravu odvodňuje rieka Morava do Dunaja, teda do Čierneho mora.
Podnebie
Podnebie Českej republiky ovplyvňuje vnútrozemská poloha krajiny uprostred Európy. Prevažuje vlhká klíma s teplými letami a pomerne chladnými zimami. Priemerné množstvo zrážok je mierne, v nížinách 500 až 750 mm ročne, na horách však prší podstatne viac. Prevažujú západné vetry.
História
Predkovia Čechov sa na území súčasnej Českej republiky začali usadzovať asi pred 1 500 rokmi. Prvým význaným štátom bola v 9. storočí Veľká Morava. Čechy nadobudli na význame v 10. storočí ako kniežatstvo, kráľovský titul panovníci získali na začiatku 13. storočia. Český kráľ bol aj jedným z kurfistov - voliteľov panovníka Svätej rímskej ríše. Po vymretí domáceho rodu Přemyslovcov sa na trón dostali Luxemburgovci, z ktorých Karol IV. sa stal aj rímskym cisárom. V 15. storočí došlo k husitským vojnám, po ktorých bol v roku 1458 zvolený posledný kráľ českého pôvodu Jiři z Podebrad. Od roku 1526 bolo české kráľovstvo pod správou Habsburgovcov, pričom zdieľalo osudy s Rakúskom a Uhorskom. V rokoch 1547 a 1618 prebehli dve neúspešné povstania protestanských stavov proti panovníkovi, z ktorých druhé bolo prvým konfliktom tridsaťročnej vojny. Po roku 1620 bola väčšina Čechov prinútená konvertovať na katolícku vieru a spoločnosť sa postupne ponemčovala. V 19. storočí úspešne prebehlo české národné obrodenie, vrcholiace počas 1. svetovej vojny, na konci ktorej sa v roku 1918 rozpadlo Rakúsko - Uhorsko a na jeho troskách vznikla nová Československá republika. V roku 1938 polo pohraničie (tzv. Sudety) pripojené k Nemecku, v marci 1939 sa Slovensko osamostatnilo a Čechy obsadilo nacistické Nemecko. Po skončení druhej svetovej vojny sa ČSR dostala do sovietskej sféry vplyvu a postupne sa presadili komunisti, ktorým sa vo februári 1948 podarilo štát úplne ovládnuť. Československo sa stalo spojencom ZSSR v studenej vojne. V roku 1968 sa komunistická vláda snažila zaviesť umiernené reformy vrátane federalizácie štátu (tzv. pražská jar), ale na soviestsky podnet krajinu 21. augusta 1968 obsadili vojská Varšavskej zmluvy a znovu bola nastolená konzervatívna komunistická vláda.
POLITIKA
Po zavedení demokratických reforiem v Sovietskom zväze počas 80. rokov požadovali zmeny aj Česi a Slováci. V novembri 1989 došlo k otvorenému vystúpeniu väčšiny spoločnosti proti režimu. Hladký prechod od komunizmu k demokracii sa stal známy pod pojmom Nežná revolúcia. Prezidentom sa stal Václav Havel a v júni 1990 sa konali prvé slobodné voľby. Hospodárske ťažkosti sa prejavili aj v politickej oblasti, a tak došlo k vzniku dvoch samostatných republík ( 1.1. 1993). Rozdelenie krajiny prebehlo pokojne, pohraničné úpravy boli zanedbateľné, a obe krajiny spolu naďalej spolupracujú, Česká republika sa v roku 1995 stala členom OECD, v marci 1999 vstúpila do NATO a od 1. mája 2004 je členskou krajinou EU.
Hospodárstvo
Počas komunizmu sa Česká republika stala jednou z priemyselne najrozvinutejších oblasti východnej Európy. V krajine sa nachádzajú ložiská uhlia a uránu, zatiaľ čo zdroje rúd sú už vyčerpané. Rozvinutý je chemický priemysel, hutníctvo a strojárstvo (najmä výroba automobilov napr. nákladné autá LIAZ), zatiaľ čo ľahký priemysel, napríklad sklársky alebo textilný, vyrába hlavne na export a stretáva sa s odbytovými problémami. Spracovateľský priemysel zamestnáva asi 40% obyvateľov. Dôležité je aj poľnohospodárstvo, hlavnými plodinami sú pšenica, jačmeň, ovocie, chmeľ (na výrobu známeho piva), zemiaky a cukrová repa. Významný je aj chov hovädzieho dobytka a iných hospodárskych zvierat. Nezanedbateľnou zložkou ekonomiky je aj cestovný ruch.
Základné informácie
Rozloha: 78 867 km
Obyvateľstvo: 10 190 000
Hlavné mesto: Praha (1,2 mil. obyvateľov)
Štátne zriadenie: republika
Etnické zloženie: Česi 90%, Moravania 4%, Slováci 3%, Poliaci, Nemci, Rómovia
Jazyk: čeština (úradný)
Náboženstvá: bez vyznania 59%, katolícke 29%, protestantské 4%, pravoslávne 1%
Mena: 1 česká koruna = 100 halierov
Mestá
Praha - Hlavné mesto Českej republiky sa nachádza na dolnom toku Vltavy a bolo založené v 9. storočí. V rokoch 1232 až 1234 dal kráľ Václav I. opevniť Staré Mesto pražské hradbami. V 14. storočí sa Praha stala hlavným mestom Čiech, v rokoch 1918 - 1939 a 1945 až 1992 bola hlavným mestom Československa. Počas druhej svetovej vojny ju obsadili Nemci a v roku 1945 bola oslobodená sovietskymi vojskami. Praha patrí k najkrajším historickým mestám v Európe. K najznámejším pamiatkam patria Hradčany, Karlov Most, Pražský Orloj alebo Václavské námestie. Významná je aj ako obchodné centrum.
Brno - je druhé najväčšie mesto Českej republiky, najväčšie mesto na Morave. Má približne 380 000 ľudí, ale v metropolitnej časti žije asi 600 000 obyvateľov. K najvýznamnejším dominantám mesta patrí hrad Špilberk a Katedrála sv. Petra a Pavla. V meste pôsobí rad múzeí, divadiel a ďalších kultúrnych inštitúcií, usporadúva sa tu rad festivalov a najrôznejších kultúrnych podujatí.
Ostrava - je tretie najväčšie mesto Českej republiky na hraniciach Moravy a Sliezska, pri hraniciach s Poľskom. Ostrava má približne 290 000 obyvateľov. Od konca 18. storočia, kedy sa tu našlo kamenné uhlie, bola Ostrava v Česku centrom ťažby uhlia a ťažkého priemyslu. Pravdepodobne najznámejšou atrakciou je najväčšie banské múzeum v Česku, Hornické muzeum, kde je možné vidieť komplexnú expozíciu banskej techniky.
Po rozdelení Československa 1. januára 1993 prevzala Česká republika vlajku bývalého Československa. Pôvodná česká vlajka bola červeno - biela. Modrý klin ako symbol Moravy a Slovenska bol pridaný v roku 1920. Farby červená, modrá a biela sú spoločné pre mnoho slovanských národov.